Parfum ako liek?

Kým Čína a islamská Arábia vychovali vynikajúcich matematikov, astronómov, lekárov a ďalších učencov, Európa spala spánkom spravodlivých.
Východné národy s vervou objavovali všetko pekné a voňavé a na tú dobu mali veľmi vyspelé hygienické návyky a poznatky z medicíny. Poznali liečivé účinky rastlín, na terapeutické a lekárske ciele využívali výťažky z veľkého množstva rastlín a živočíchov. Destiláciu síce poznali už aj Egypťania, Indovia, Číňania i Peržania, ale do Európy sa tento postup dostal prostredníctvom Arabov.

Prorok Mohamed (570-632), zakladateľ islamského náboženstva, tvrdil, že parfumy podnecujú a oživujú jeho myseľ. Učenie veľkého arabského lekára, vedca a filozofa Avicennu (986-1037) po stáročia slúžilo v Európe ako základ lekárske] vedy a liečiteľstva. Arabská alchýmia, ktorej najväčší rozkvet nastal v 8.-10. storočí, exportovala do stredovekej Európy odveký sen učencov: túžbu nájsť kameň mudrcov a elixír života.

Po stáročia sa v najväčšej tajnosti uskutočňovali neúnavné a v konečnom dôsledku neúspešné pokusy s cieľom získať zlato z rôznych kovov. Bola na to potrebná zázračná látka s magickou silou -kameň mudrcov, ktorý dokáže premeniť každý kov na zlato. Alchymisti síce nikdy nevytvorili tento zázračný kameň, takisto ako nenašli ani všeliek zabezpečujúci zdravie a večný život - elixír života, ale ich márne pokusy rozvíjali praktickú chémiu. "Vedľajšími produktmi" ich snaženia boli také postupy, ktoré zdokonalili aj výrobu parfumov. Z týchto technológií bolo pre voňavkárstvo najvýznamnejšie rozvíjanie fázy destilácie.

Umenie destilácie prinieslo prekvapivý výsledok: učenci vynašli jednu aqua vitú, menovite koncentrovaný alkohol, ktorý je pri výrobe parfumov neodmysliteľný. Slovo alkohol má arabský pôvod, i keď Arabi pod ním rozumeli čosi iné. Okrem toho prísny islamský zákaz používať alkohol bránil šíreniu liehu. Albertus Magnus, nemecký učenec z 13. storočia, sa systematicky venoval výrobe alkoholu zo svätých vôd. Pripisovali sa mu rozmanité liečivé účinky - proti zlým zubom, chromým nohám, proti cholere a moru, zádumčivosti a duševným chorobám, na dosiahnutie večnej mladosti.

Priznajme, že nie celkom neopodstatnene: v mnohých oblastiach pôsobil ako zázračný prostriedok. Vďaka dezinfekčným účinkom sa ním dali liečiť niektoré choroby; jeho konzervačné schopnosti umožnili výrobu trvanlivých výťažkov z liečivých a voňavých bylín a i napriek škodlivým dôsledkom sa dodnes s obľubou konzumuje.