Parfum ako prejav luxusu - z dejín starovekého Grécka a Ríma

Zo spisov klasických autorov vieme, že na hostinách v starovekom Grécku i Ríme lietali v sálach navoňané holuby a z otvorov sôch striekalo víno alebo parfum.

Legendárnou sa stala rímska starostlivosť o krásu a pestovanie tela. Pre Rím v období cisárstva (1. stor. pred n. l.-2. stor. n. l.) aj pre obdobie úpadku (3.-5. stor. n. l.) bolo charakteristické nestriedme používanie kozmetických prípravkov. Rimania si vlasy parfumovali majoránom, tvár materinou dúškou, ruky mätou. Jedným z dôvodov bolo aj to, že Rimania pokladali voňavky a kozmetické prípravky za afrodiziakum, čiže za prostriedok vzbudzujúci lásku a podnecujúci túžbu. (Názov je odvodený z mena Afrodity, gréckej bohyne lásky a krásy.)

Rímski básnici a spisovatelia - Ovídius, Martialis, Gatullus, Juvenalis - sa zmieňujú o prehnane navoňaných dámach a fičúroch. Ružu dovážali Rimania z mesta Kyréné, ktoré sa nachádzalo na území dnešnej Líbye, fialku z Atén a čajovú ružu z Egypta. Istý rímsky miestodržiteľ bol nútený obmedziť používanie parfumov, aby ich zostalo dostatok pre kostoly. Rímski výrobcovia voňaviek už poznali postupy macerácie a enfleurage.

O Nerónovej manželke Poppei (37-68 n. l.) bolo známe, že si pravidelne pripravovala výživné masky na tvár; jej obľúbený recept sa skladal z rozdrvených kvetov hrachu, narcisových cibuliek, jeleních parohov a jačmennej múky, zmiešaných s vaječným žltkom, medom, a kvasnicami. O tyranovi Nerónovi sa píše, že používa] prehnane veľa voňaviek.

Pri jednej príležitosti vraj zaplatil vyše štyri milióny sestercií (starý rímsky strieborniak) za vodopád ružových lupeňov, ktorý zadlávil jedného hosťa! Nevedno, nakoľko sa maďarský spisovateľ Dezsô Kosztolányi inšpiroval fantáziou alebo z akých historických prameňov čerpal pri písaní svojho románu Nero, krvavý básnik; v každom prípade sú zaujímavé nasledujúce vety: "Zrazu sa spoločnosť ocitla pod kvapkami vonných látok, ktoré striekali zo stropu."
Alebo inde: "Z jeho nahladko oholenej tváre sa šírila príjemná vôňa."
Ďalej sa dočítame: "Do svojich rúk prevzal aj starostlivosť o dvor. Kuchár, klenotník, voňavkár, strážca krémov, krajčír, obuvník - všetci podávali hlásenie jemu."
Poppea sa na schôdzku s cisárom pripravovala takto: "… zo škatuľky vybrala myrtovú guľôčku a rozhrýzla ju.

Týmto spôsobom si osviežila a navoňala dych." (Myrtu dnes poznáme väčšinou len vďaka bielym kvetom, z ktorých sa s obľubou vyrábajú vence pre nevesty, ale táto rastlina je mimoriadne vhodná aj na výrobu parfumov.) Po páde Rímskej ríše kult parfumov a vôní na ďalších päťsto rokov úplne vymizol. Na ľudí, ktorí používali parfumy, sa nehľadelo dobrým okom; trvalo to až do čias križiackych výprav.