Parfum a jeho história

Keď pred mnohými tisícmi rokmi pračlovek vidí, ako sa jeho potomok chystá strčiť do večne hladujúcich úst hnijúcu rybu, vytrháva mu ju z ruky.. Rodič, ostrieľaný životom už dobre vie, že jedlo, ktoré páchne je škodlivé. Od bolenia brucha ho chráni neomylný radar - čuch - zmysel, ktorého uspokojovanie cez parfumy sa v histórii stáva alfou a omegou mnohým významných osobností....

2800 p.nl.

Nie je nad horúcim kúpeľom:
Tajomstvo výroby voňavých látok zapisujú klinovým písmom na hlinené mezopotamské tabuľky už dávni Sumerovia. Aromatické zmesi si vtierajú do svojich bohatých vlasov nevynímajúc ostatné časti tela. Masírovanie si aplikujú voňavou substanciou do pokožky na rukách a nohách. K dosiahnutiu maximálneho uvoľnenia im slúži kadidlo, z ktorého sa vanie vôňa omamného cédru. "Idem do kúpeľa", oznamujú často sumerské ženy svojim druhom, a tí dobre vedia, že ich drahá polovička sa ide "naložiť" do jazmínovej, kosatcovej, alebo hyacintovej kúpele.

2000 p.n.l.

Prvým výrobcom parfumov, o ktorom existujú historické záznamy, je mezopotanská chemička a lekárnička Tapputi, o ktorej sa zmieňuje klinopisná tabuľka z 2 tic. p n.l. Z tej doby pochádzajú , vôbec najstaršie dochované parfumy na svete, ktoré sa podarilo objaviť v Pyrgu na Cypre. "Tu chytali vône", hlási s úžasom talianska archeologička Maria Rosa Belgiorno, keď v roku 2007 spoločne s kolegami objavuje okrem najstarších parfumov a destilačné prístroje a flakóny.. Zložkami vtedajších voňaviek boli podľa následného rozboru byliny, živica a korenie, napr. koliander. Kvetiny napodiv nie - na ne boli vtedajší výrobcovia parfumov ešte krátki.

800 p.n.l.

Najrozmanitejšie vône v starovekom Grécku, podobne ako napr. v Egypte dosahujú veľkej obľúbenosti. Zvlášť hostiny sú skvelou príležitosťou, ako sa pochváliť s novými, nosu lahodiacimi pachmi. Počas prepychového hodovania, kde sa stoly prehýbali pod ťarchou jedla, sú zo zlatých flakónov na hostí rozprašované vonné kvety. Nad hlavami stravníkov lietajú holuby, ktorí boli predtým vykúpaní vo voňavkách. "Trošku sa mi točí hlava", oznamuje jeden z hostí hostiteľovi, keď okolo neho prebehne pes, ktorého tlapy boli namočené do aromatických olejov, aby za sebou zanechával voňavé stopy. Takáto hostina bola skutočne len pre silné žalúdky.....

500 p.nl.

Aromatické esencie nerozlučne patria k antickému Rímu. Ruže na výrobu vonných zmesí, ktoré používajú tak rímske patricijky ako aj kurtizány sa dovážajú z dnešnej Líbye , fialky z Atén a čajové ruže z Egypta. "Vonné látky sú účinné afrodiziakum", vysvetľuje skúsená sexuálna pracovníčka začiatočníčkam. To je vlastne dôvod, prečo sa majú pred návštevou klienta poriadne nastriekať túžbou prebúdzajúcou tekutinou. Stačí si len privoňať....

30 p.n.l.

Slavná egyptská kráľovná Kleopatra používa parfum, ktorý mimo iného obsahuje balzam, myrhu, škoricu, lotos, šafran a majoránku. "Napusťte plachtu", znie kráľovnin neobvyklý rozkaz a poddaní už namáčajú lodné plachty do ružovej vody. Počas plavby sa potom za loďami nesie úžasná vôňa.

7. storočie

Prorok Mohamed tvrdí: Kúpať sa v piatok je povinnosťou pre každého muža, ktorý dosiahol puberty, ako aj čistenie zubov so siwakom (vec nahrádzajúca zubnú kefku) a používanie parfumov pokiaľ je dostupný. Islamské kultúry významne prispievajú k vývoju voňavkárstva. Zdokonaľujú výrobu vôní ich prenosom cez vodnú paru a predstavujú nové, surové prísady.

8.-13. storočie

"Keby som sa tak mohla niekedy navoňať", povzdychne si v stredoveku obyčajné dievča a uvedomuje si, že pre ňu je luxus látky , prekrývajúci telesný pach , príliš drahá záležitosť. Cena parfumov stúpa, ale aj tak sa tešia veľkej obľúbenosti, prevažne u zámožných obchodníkov v Benátkach, kam prúdi aromatický tovar z Východu. Obchod s prísadami do parfumov uľahčujú vedecké pokusy Arabov - pomocou destilácie je už možné ľahko do parfumu prenášať látky v podobe výťažkov. Naviac prácu výrobcov parfumov uľahčuje vynález aqua vitae - koncentrovaný alkohol.

14. storočie

Do strednej Európy sa používanie parfumov dostáva naplno v 14 storočí. Prvý moderný parfum vzniká v Uhorsku a je vyrobený na žiadosť kráľovnej Alžbety, okolo roku 1370 z vonných olejov rozpustených v alkoholovom základe. "Budeme mu hovoriť Uhorská voda", rozhoduje sa panovníčka. Meno výrobcu, ktorý Uhorskú vodu vyrobil, žiaľ nie je dodnes známe. Išlo zrejme o dvorného alchymistu, podľa niektorých povestí parfum daroval kráľovnej istý mních. V jeho zložení figuroval rozmarín, tymián, v neskorších receptúrach nájdeme aj levanduľu, mätu, šalviu, majoránku, pomarančovú kôru alebo citrón.

16. storočie

V Anglicku sa parfumov darí veľmi v dobe Henricha VIII. a jeho dcéry Alžbety I. Tá dokonca vydáva nariadenie, aby sa na všetkých verejných miestach rozprašoval parfum, pretože neznášala akýkoľvek zápach. Vďaka nej patrí dodnes ku korunovačným obradom britských kráľov pomazanie ambrových olejov z esencie ružových kvetov a jazmínu.

1656

K veľkému rozmachu výroby parfumov v Europe dochádza v roku 1656, kedy vzniká cech rukavičkárov a parfumárov. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, tieto dve veci spolu súvisia. "Rukavice sa musia navoňať, aby sa zamaskoval pach nedokonale spracovanej kože", tvrdia odborníci.

1709

Ďalšiu revolúciu vo vývoji parfumov spôsobuje kolínska voda, ktorá je pomenovaná po mieste svojho vzniku - teda po nemeckom meste Kolín nad Rýnom. Jeho tvorcom je však Talian Giovanni Maria Farina. Ten z Kolína v roku 1709 nadšene píše domov:" Objavil som vôňu, ktorá mi pripomína talianske jarné ráno, narcisy a kvety pomarančovníkov po daždi". Najslávnejšia kolínska voda potom nesie označenie 4711.

1710-1793

Najväčšej obľube dosahujú parfumy na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. Zvlášť jeho milenka madame de Pompadour si ich objednáva po litroch. Sám kráľ ale trpí podobnou megalomániou. "Chcem , aby moje komnaty voňali každý deň inak", tak znie jeho zbožné prianie, ktoré sa jeho sluhovia snažia horko-ťažko splniť. Podobne je to aj za Ľudovíta XVI a jeho manželky Marii Antoinetty. Tá má dokonca svojho kráľovského dvorného parfuméra Jeanna-Louise Fargeona.

1794-1821

"Neustále sú cítiť", rozčuľuje sa císar Napoleon, keď každý deň spotrebuje jednu až dve fľaštičky kolínskej vody, aby prekryl zápach svojich vojenských topánok. Jeho kolínska obsahuje hlavne vôňu citróna a rozmarínu, a hovorí sa, že je to aróma doslova hypnotická. Cisárovna Jozefína však v spotrebe parfumov svojho muža prekonáva. Údajne vonia tak silno, že jej budoár je vôňou cítiť ešte 60 rokov po jej smrti.

1889

Liaheň ingrediencii pre výrobu parfumov - tak by sa dala nazvať oblasť Grasse na juhovýchode Francúzska, kde vo veľkom pestujú aromatické byliny pre rastúci priemysel. Dodnes je zem galského kohúta centrom európskeho parfumového dizajnu i obchodu. V 19. storočí sa začínajú vyrábať prvé umelé vonné látky a výrobcovia parfumov už nie sú odkázaní len na prírodné ingrediencie. Prvým parfumov, ktorý kombinuje výťažky z rastlín a chemicky vyrobenej esencie je pravdepodobne Jicky od parfuméra: Aimého Guerlaina z roku 1889.